Karel Zich: Ocvočkovaný Elvis ma neinšpiroval

(Supermusic/Pravda, 16.7. 2002)

Český spevák s najdrahšou gitarou vlastní doposiaľ nepublikované fotografie Presleyho.

Najväčšie šťastie i traumy vám v živote spôsobili gitary. Viete to logicky zdôvodniť, alebo je to záležitosť osudu?

Gitara je súčasťou mňa samého. To asi hovorí za všetky zdôvodnenia. Je fakt, že mám pred týmto nástrojom priam bázeň. Jeho hodnota však pre mňa nemá odraz v sume, za ktorú som ho kúpil. Bol to môj sen. Sny sa nerátajú na peniaze. Túžil som po tejto gitare tak, ako keď niekto sníva o aute alebo o baraku. Patríme k sebe úplne neoddeliteľne. S pomocou gitary prakticky celý život vyjadrujem to, čo by som inak sotva dokázal.

Tvrdíte, že si nepotrpíte na majetku, pre vás je rozhodujúca duša. Určite však nie je nezaujímavé, že máte gitaru, ktorá patrí vo svojom vývojovom rade k najdrahším na svete.

To je pravda. V roku 1992 priviezli z USA do Česka šesť gitár tohto typu. Skutočne stoja toľko, že sa ani týchto šesť nepredalo. Keď ste spomenuli osudovosť, vnímam ju v tom, že okamžite, ako som sadu nástrojov videl, ukázal som na tú svoju. Výber bol otázkou prvého pohľadu. Patrili sme k sebe. Neľutujem, že som sa rozhodoval takto. Je to gitara môjho života.

To musel byť šok, keď vám pred dvoma rokmi zlodeji v Košiciach ukradli spolu s ďalšou gitarou aj túto drahú z Ameriky.

Chvíľu som si myslel, že je to na neprežitie. Ale potom som si povedal: Žiješ. Nevybúral si sa. Najbližší sú zdraví. Napriek tomu ma to veľmi vzalo. Vtedy - pretože všetko zlé sa napokon ukáže ako cesta k ďalšiemu rastu človeka - som však spoznal aj solidaritu slovenských kolegov z brandže. Ochotne mi vypomohol gitarista z Elánu. Vystúpenie som absolvoval. A na neuveriteľný šok vaši kriminalisti moje gitary a páchateľa krádeže vypátrali. Nesmierne som im dodnes vďačný. Veď ja som bez gitary len polovičný človek.

Napokon - bez tohto nástroja by ste sa sotva stali českým Elvisom.

To by som posudzoval veľmi opatrne. Je fakt, že publikum ma dodnes hojne identifikuje s Presleym, čo by mi mohlo imponovať. Určite v čase, keď som spieval jeho kvalitný repertoár, mi táto imidžovka aj sedela. Zdôrazňujem však, že s Presleym som sa stotožňoval len v určitom výseku jeho kariéry a jeho života. V čase, keď sa prejavoval ako rozdvojená osobnosť, keď sa správal nevkusne a rovnako sa obliekal do ocvočkovaných gýčových kostýmov, to už nebolo ono. To bola deformácia jeho osobného vývoja, jeho osudová čiara. Tú by som nechcel nasledovať. Nie som Presleyho epigónom tohto obdobia.

Napriek tomu vás s Presleym spájalo viac, ako len naštudovanie jeho piesní. V 80. rokoch ste využili šancu pripraviť unikátny album s legendárnou Wandou Jacksonovou, ktorá v 50. rokoch vystupovala po boku tejto rokenrolovej megastar.

To bola neskutočná paráda! Wanda Jacksonová je dodnes nepísanou kráľovnou amerického rokenrolu. Nakrúcať duetá s ňou, to bolo niečo ohromujúce. Bola to škola pre profesionála šoubiznisu.

Ako to myslíte? Veď vy ste boli v tom čase na vrchole slávy. Necítili ste sa profesionál?

Tento pojem znel vtedy u nás trochu inak ako v západnom svete. Nezriedka sa stalo, že do štúdia nabehol, obrazne povedané, indisponovaný spevák, a tá práca bola potom o ničom. Wanda Jacksonová pricestovala v noci do hotela a ráno o ôsmej stála v štúdiu pri mikrofóne. Nič si neodpustila. Bola na seba neuveriteľne prísna. Rád by som jej ukázal túto krajinu dnes, keď Česko považujem za ozdobu sveta.

Je pravda, že mala panický strach pricestovať do socialistického Československa?

Je to pravda. Po prvý raz vôbec vycestovala za železnú oponu. Napokon jej kuriózne ukradli kufor vo Švajčiarsku na letisku. Našou krajinou bola okúzlená.

Okrem spomienok vám na Wandu Jacksonovú zostali priamo poklady...

Čo sa týka spomienok, k najhlbším patrí nakrúcanie legendárneho dueta Jackson. Pokladmi sú celkom určite fotografie Elvisa, ktoré urobil pred polstoročím vtedajší Wandin snúbenec, dnešný manžel. Sú to súkromné zábery Presleyho, ktoré neboli ešte nikdy publikované. Veríte, že som ich stratil? Ale nedávno som tie snímky našiel a uvedomil som si ich obrovskú hodnotu.

Okrem Wandy Jacksonovej ste spievali duetá aj s našimi špičkovými interpretmi.

Najviac ich mám na konte s Pavlom Bobkom. Jeden z nich sme nakrúcali v šesťstupňovom mraze. Rád som spieval s Lenkou Filipovou, Petrou Janů, Jitkou Zelenkovou, Yvonou Přenosilovou. Boli to pesničky renomovaných autorov, ale najmä moje vlastné. Dodnes zastávam názor, že s tým, čo si človek skomponuje, sa dokáže najprirodzenejšie identifikovať.

Ste asi jediným doktorom filozofie spomedzi českých spevákov a pravdepodobne aj jedinou hviezdou šoubiznisu, ktorá sa stala najlepším športovcom Prahy.

To sú limity, ciele, čo všetko človek dokáže. Ale v mojom prípade ide len o tzv. doplnkové záležitosti. Neviem, ako by som sa v súčasnosti uplatnil v odbore estetika-sociológia, ktorý som vyštudoval. Mojím životom je spev. Čo sa týka športu, udržiavam si ním hmotnosť. Už tridsať rokov sa pohybujem na úrovni 74 kíl. Ale to mám asi v rodine. Mamka má 90 rokov a spokojne sa oblečie do šiat, ktoré nosila v dvadsiatke.

Oľga Prekopová