Smrť roky číhala

(Zivot 32/2004)

Reštauráciu, kde mali Zichovci svadobnú hostinu, zaliala voda

Desiateho júna dovŕšil 55 rokov. Užil si ich iba mesiac a necelé tri dni. Trinásteho júla prišla z Korziky smutná správa. Doktor filozofie, spevák a skladateľ Karel Zich zomrel.

Karel a jeho súrodenci, brat Otakar a sestra Marie, vyrástli v pražskej švrti Vinohrady vo vile z prelomu 20. a 30. rokov minulého storočia. V podobnej býval už s vlastnou rodinou na Spořilově.

Postrelil príslušníčku VB

Otec Otakar – známy matematik, vysokoškolský profesor – a mama Milada patrili k vzdelaným ľuďom s vrelým vzťahom k vedomostiam, športu a hudbe. Chlapci mali skvelé rodinné zázemie, chlapčenské vylomeniny však neobišli ani ich. Brat Otakar, hudobník a chemik, spomína:

„Karel mal asi sedem rokov, keď vystrelil z malej pištoľky na príslušníčku pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti. Broky jej ostali v nohe a rodičia mali v škole čo vysvetľovať. Mama si často s úsmevom spomínala aj na to, ako si raz úprimne povzdychol, že by radšej zomrel, ako chodil do školy.“

Bratia sa často bili o šliapaciu trojkolku, ktorá mala namiesto riadidiel volant. Patrila staršiemu bratovi, a keď ju po čase Karlovi dal, ten šťastne vyhlásil: „Konečne sa mi páči svet.“

Hrá ho aj fontána

Brat vôbec môže za mnoho, čo Karel vedel a čomu sa venoval. Jeho najväčším prínosom pre českú a slovenskú muziku bol fakt, že pritiahol mladšieho súrodenca k hudbe.

„Prvý veľký prelom nastal roku 1957, keď mi kamarát priviezol z Juhoslávie platňu Elvisa Presleyho. Karel mal iba osem rokov, ale okamžite som videl, ako ho to chytilo a kam asi bude smerovať.“

Samozrejme, v tých časoch spoločne potajomky ladili rádio Luxemburg a počuté sa pokúšali zahrať. Karel si sadol za klavír, Ota vzal do rúk husle a už vyhrávali mame jej obľúbenú pieseň Zelení hájové v štýle Jerry Lee Lewisa. Ak bola chuť a čas, muzicírovala celá rodina. Mama na klavíri, otec na violončele.

„Už ako malý chlapec hral Ježkov Bugatti step tak, že som neveril vlastným ušiam. V desiatich chytil po prvý raz do ruky gitaru. Mal široký záber. Vedel hrať rokenrol, džez, swing, spirituály i popové piesne.“

Tie mu priniesli najväčšiu slávu. Kto nepozná hity Máš chuť majoránky, lásko má, Alenka v říši divů, Paráda, Mosty či Měla na očích brýle? Vydal 17 vlastných albumov, skladal pre iných interpretov i hudbu k filmom a málokto vie, že Karel Zich je aj autorom skladby pre fontánu v Mariánskych Lázňach.

Nenávidel fitnescentrá

Hoci do Karlovho života vtrhla hudba (študoval kompozíciu na Štátnom konzervatóriu v Prahe a estetiku a sociológiu na FF Karlovej univerzity), pôsobil v skupinách Framus (1964 – 1965), Spirituál kvintet (1968 – 1979) a roku 1979 založil vlastnú skupinu Flop, vďaka matke mal blízko k športu. Bola vášnivou tenistkou, plavkyňou, hrala stolný tenis, venovala sa turistike. Po nej zdedil mladší syn všestrannosť a roku 1965 sa dokonca stal Športovcom Prahy 10.

„Hrával som prvú ligu v stolnom tenise, bavilo ma plávať, neskôr prišli na rad loptové hry. V hádzanej som reprezentoval Slavoj Praha a v gymnastike Spofu,“ spomínal v jednom rozhovore spevák, ktorý na druhej strane z duše nenávidel fitnescentrá. Vtedy ešte netušil, že ďalší koníček, potápanie, sa mu stane osudným.

Silnú vôľu a húževnatosť dokázal aj v iných oblastiach. „Prestal som fajčiť, ale nie pre zdravotné problémy. Veľmi som si neveril, že to dokážem, a radšej som to nikomu nehovoril.“

Veľa času venoval opravám a úpravám domov na Vinohradoch a Spořilove, s bratom upravovali chalupu, záhradu. V dvadsiatich piatich odišiel z rodného domu, aby sa doň po tridsiatich rokoch vrátil. Chcel tu bývať s bratom, so sestrou a svojou druhou manželkou Janou.

Môže za to Matuška

Vo vzťahu k domovu a súkromiu bol Karel Zich veľmi konzervatívny, hoci... Mnohí mu nevedeli odpustiť, že sa pred tromi rokmi po dvadsaťštyriročnom manželstve rozviedol. S manželkou Natašou mal dcéru Adelu (23) a syna Karla (16).

Jeho bývalá komentovala rozvodové konanie v novembri 2001 takto: „Žiadosť podal Karel, žalovaná som tu ja a je mi to krajne nepríjemné.“

Kolega z brandže dodal: „Je to klasická situácia, keď sa päťdesiatnik zblázni do mladej baby a spáli za sebou mosty. Hovoril, že chce ešte niečo pekné zažiť, a čakal iba na to, kedy dorastú deti.“

Sám Karel to v jednom z rozhovorov potvrdil: „Dvaja ľudia, hoci perfektní, sa k sebe nemusia hodiť. V manželstve som zotrvával kvôli deťom, usiloval som sa pre ne urobiť maximum.“

Zich patril k málu českých interpretov, ktorí sa nestrkajú silou-mocou do médií, vyhýbal sa večierkom.

„Baví ma muzika a necítim potrebu sa takto prezentovať. Pre mňa je podstatné, že keď sa povie Karel Zich, tak viete, že všetko, čo budete z pódia počuť, ide naživo.“

Súkromie si strážil, ale rozvod a následnú, hoci tajnú svadbu sa mu ututlať nepodarilo. Svoju veľkú lásku, recepčnú Janu (38), kvôli ktorej si urobil aj medzinárodný potápačský preukaz, stretol ešte ako ženatý muž a otec čerstvo narodenej dcéry v brnianskom hoteli, kde býval počas turné. „Waldemar Matuška ma pozval na burčiak na recepciu hotela a tam som ju uvidel.“

Už vtedy medzi nimi preskočila povestná iskra, ale Karel bol realista: „Nemohli sme v tom pokračovať. Mal som rodinu a až po rokoch, keď nám nevyšli vzťahy, sme sa k sebe vrátili.“

S Janou chodili dva roky, kým sa v septembri 2002 vzali. O sobáši povedal iba toľko, že bol civilný a nevesta nemala biele šaty. Pozoruhodné na celej veci je to, že svadobná hostina sa konala v reštaurácii na pražskej Štvanici, ktorá skončila štyri dni po „veselke“ pod vodou. Chcel tým osud niečo naznačiť? 

Mohlo sa to skončiť rovnako

„Stalo sa to v skorých dopoludňajších hodinách v utorok 13. júla. Tú strašnú novinu mi zavolal vedúci zájazdu a jeho manželka, ale ako sa konkrétne tragédia stala, neupresnili,“ uviedla sestra zosnulého speváka Marie Dohalská tesne po prvej šokujúcej správe. Informácií bolo málo a všeobecne prevládal názor, že Karel Zich skonal pri potápaní na prirýchle vynorenie sa spod hladiny. Smrť utopením skonštatovali aj francúzski lekári. Ako to vedeli, nik netuší. Veď ho ani len nevyzliekli z neoprénu! Nehoráznosť! Až pražská pitva ukázala pravú príčinu smrti.

„Zomrel na ochorenie srdca a ciev,“ povedal šéf Ústavu súdneho lekárstva Jiří Hladík. „Mohla ho zabiť omnoho menšia fyzická záťaž, než akou je potápanie. Pár kilometrov na bicykli, prechádzka po Paríži. Mohlo sa to skončiť rovnako.“

Felícia Boronkayová