Túžby Karla Zicha

(Populár, 1978)

Nemá rád kompromisy a nerád robí niečo napoly. Keď pred piatimi rokmi opustil Tichotov Spirituál kvintet a vydal sa na sólovú dráhu (jeho prvá samostatná nahrávka bola Alenka v říši divů, ktorú celkom nedávno uviedla anglická skupina Smokie), mal presnú predstavu o tom, čo chce spievať a ako. V Prahe ho prezývali „český Elvis“, pretože mal podobný hlas a rovnaké zafarbenie, a koniec koncov pesničky z Presleyho repertoáru rád spieval. Naraz však zistil, že chce robiť niečo iné, ako oprašovať staré (niekoľkoročné) spirituály a prakticky iba kopírovať to, čo už niekto kedysi vymyslel a uviedol na gramofónových platniach. Z člena vokálno-inštrumentálneho Spirituál kvinteta sa tak povediac cez noc stal spevák sólový.

Dnes má Karel Zich vlastnú sprievodnú skupinu, ktorá si hovorí Flop, za sebou asi štrnásť malých platní a album nazvaný Dům č. 5. – V súčasnej dobe pripravujem druhú dlhohrajúcu platňu, ktorú nahrám v Supraphone opäť so sprievodom skupiny Flop a štúdiových hostí. Zatiaľ som si vyhliadol basového gitaristu skupiny Olympic Miroslava Brouma a člena skupiny Františka Ringo Čecha, sólového gitaristu, Stanislava Kubeša. Na rozdiel od svojho prvého albumu som tentokrát požiadal o spoluprácu ďalších skladateľov a textárov – Aleša Sigmunda, Karla Svobodu, Pavla Hammela atď. Mimochodom, teším sa na Hammelove pesničky aj preto, že ich bude po česky (!) textovať Boris Filan. Viac využijem autorské zázemie skupiny Flop, predovšetkým Josefa Kolína a Karla Fornera. No, a napokon si niečo, prirodzene, skomponujem sám.

Na gramofónových platniach si mal – okrem pesničky z minuloročnej Bratislavskej lýry nazvanej Máš chuť majoránky – dlhšiu pauzu. Prečo?

Veľa sme skúšali, chceli sme si overiť, či naše snahy majú vôbec nejaký zmysel. Pracovali sme na zvuku, ktorý by bol charakteristický, prekonávali sme rad prekážok, hodne sme koncertovali. Niektoré naše organizačné problémy vyriešilo to, že sme teraz u agentúry Pragokoncert, ktorá nám vychádza maximálne v ústrety.

To znamená, že budete pripravovať nový zájazdový program.

Presne tak. Chceli by sme pokračovať v tom, či sme až doposiaľ urobili, overili sme si, na čo stačia naše schopnosti a čo od nás poslucháči očakávajú. V budúcnosti budeme využívať viac možnosti trojhlasu, ktorý je pre naše pesničky ideálny. Program bude zostavený takmer len z pôvodných pesničiek, pretože predovšetkým pôvodný repertoár robí speváka.

Tvoj album Dům č. 5 bol kritikou prijatý veľmi kladne. Čo je pre teba, ako pre autora a interpreta najdôležitejšie?

Predovšetkým sa musím s pesničkami, ktoré píšem a interpretujem stotožniť. Pesničky píšem preto, že cítim potrebu ich písať. Nie je to teda otázka toho, že by som si chcel všetko robiť sám. Ako som už spomenul, uvažujem o ďalších skladateľoch, z textárov by som chcel častejšie spolupracovať s Michalom Bukovičom a Jaroslavom Machkom.

Ako sa zdá, nie je ti ľahostajný zvuk nahrávok, ktorý vzniká v štúdiu.

V nijakom prípade! Myslím si, že „sound“ nahrávky je často rozhodujúci. Preto sa neustále snažíme naše skladby niečím ozvláštňovať a pokúšame sa, aby ich zvuk zodpovedal našej dobe. Či sa nám to podarí, budú môcť poslucháči posúdiť na našej novej malej platni, ktorá čo nevidieť vyjde v Supraphone. Sú na nej dve pesničky s textami Františka Novotného – Kilimandžáro a Já si tě najdu. Nepopieram, že v hudbe nás do značnej miery ovplyvnila skupina Smokie. Ale prečo nie?

Často sa tvrdí, že pre úspech speváka je najdôležitejší hlas. Aký je tvoj názor?

To by som nepovedal. Najdôležitejšia je osobnosť speváka, pretože i s nevýrazným hlasom sa dajú dokázať čary. Ale len vtedy, ak máte poslucháčovi čo ponúknuť, ak ho neklamete a nepodvádzate. A naopak – s krásnym hlasom nemusíte dokázať vôbec nič.

Pokiaľ viem, vystupoval si nedávno úspešne so skupinou Flop i v zahraničí.

Hrali sme v Poľsku a v Nemeckej demokratickej republike a na nepriazeň publika si nemôžeme sťažovať. Aj s naším novým programom by sme sa radi predstavili divákom v zahraničí.

Ako ti vyhovuje spolupráca so skupinou Flop?

Neviem dosť dobre, či ju možno nazývať skupinou, pretože ide vlastne iba o troch hudobníkov – Josefa Kolína, Karla Fornera a Jana Hausera. Myslím si, že všetci chápeme hudbu rovnako, máme rovnaké hudobné predstavy, a to je asi rozhodujúce. Mať okolo seba skupinu takých zanietených, schopných a spoľahlivých ľudí, to je skutočne výhra.

A čo ťa čaká?

Práca na nových pesničkách, na jeseň nahráme ďalšiu gramofónovú platňu s dvoma skladbami. Chcel by som teraz vydávať tak dve tri platne do roka, pretože si myslím, že pri nadprodukcii musí kvalita nutne klesať. A to by som nechcel. V televízii budem nakrúcať recitál pre Televízny klub mladých s režisérom Josefom Vondráčkom, čaká ma vystupovanie v zahraničí. Na nedostatok práce si nemôžem sťažovať, ide len o to, aby sa všetko vydarilo podľa našich najlepších predstáv.

Rozhovor viedol: Miloš Skalka

Foto: P. Jasanský, A. Šťastný