bývalý ředitel Městského kulturního střediska v Bratislavě, nyní ředitel agentury Teatron

11/2005

Kedy ste sa prvýkrát stretli s Karlem?

Prvý raz sme sa stretli kedysi v polovici sedemdesiatych rokov (je to už neuveriteľných 30 rokov) na nábreží Dunaja v areáli bratislavského PKO počas Bratislavskej lýry. Na chvíľu sme zostali obaja stáť a začali sme sa zhovárať. Od prvej chvíle bolo jasné, že sa ten rozhovor poriadne natiahne. A naozaj – trval takmer 30 rokov a nebyť Karlovho náhleho odchodu, trval by celkom iste ešte stále.

Aký bol podľa Vás Karel človek a aký muzikant?

Karel Zich bol človek, v ktorom sa spájali (ako som už nie raz konštatoval) intelekt, talent a charakter a všetky tieto osobnostné atribúty boli v jeho prípade vysoko pozitívne. Ako človek sa vyznačoval bystrým umom, ale aj dobrou vôľou. Veľkým rozhľadom, ale aj schopnosťou a ochotou chápať aj drobné problémy iných. Ako hudobník bol až prehnane pedantný - napríklad na intonáciu. Napokon, počas vystúpení Spirituál kvintetu vždy niekoľkokrát ladil svoje gitary.  Bol jedným z najlepších (ak nie vôbec najlepším) českým hráčom na dvanásťstrunovú gitaru, výraznou speváckou osobnosťou a talentovaným skladateľom. Myslím, že mohol byť spokojný a šťastný. Robil prácu, ktorá ho nielen veľmi tešila a bavila, ale aj veľmi úspešne reprezentovala a napokon aj živila.

Mali ste nejaké spoločné plány do budúcna, ktoré sa, žiaľ, už neuskutočnily?

Plánov bolo veľmi veľa. Boli to najmä tradičné slovenské zájazdy – tak K. Zicha - sólistu, ako aj súboru Spirituál kvintet (zájazdy SK už mnoho rokov majú výnimočnú atmosféru a pre všetkých zúčastnených sú nielen prácou, ale aj potešením. Žiaľ, od nešťastného 13.júla 2004 už bez skvelého človeka a priateľa Karla Zicha.).

Súkromné stretnutia sa vyznačovali vášnivými dišputami - vždy však vo veľmi priaznivej, priateľskej atmosfére. Občas sme sa stretali aj v čase dovoleniek a boli by sme tak robili aj naďalej. Žiaľ, osud týmto plánom nežičil.

Môžete prípadne pridať nejaký spoločný zážitok, ktorým by ste priblížili Váš vzťah.

Ak mám spomenúť dáky spoločný zážitok, potom najmä Karlovo slovenské tour 2004. Vždy po návrate z koncertu sme sa stretli na pohár dobrého moravského vína a – samozrejme – kus reči. Tie potlachy trvali obyčajne do piatej hodiny rannej. No a potom, okolo pol desiatej, bolo vídať na raňajkách dve malátne postavy s kruhami pod očami, ktoré do seba nahádzali nejakú potravu a poďho rýchlo dospať resty. Tým stretnutiam sme dali názov muzikoterapia. Kto mohol tušiť, že sú posledné. Ja stále dúfam, že v nich raz budeme pokračovať v nejakej inej dimenzii. Veľmi mi chýbajú.