Kdy jste se poprvé setkal s Karlem?

Keď sme začali pracovat na už spomínanom muzikálovom projekte, jedno meno bolo isté. Karel Zich ako "Elvis". Už si nespomínam na naše prvé stretnutia, ale určite to bolo počas skúškového obdobia v lete roku 2001. V Holešovicích v divadle Spirála. Keď som sa dozvedel, že budeme mať možnosť s ním spolupracovať, tak som tomu nechcel veriť.... Na jedno si ale určite spomínam. Charizmaticky hlas a úsmev, a pozdrav "Ahooj". A jeho charakteristický smiech. Na to sa nedá zabudnúť a stále to mám pred očami a v ušiach.

Jaký byl podle vás Karel člověk a jaký muzikant?

Mali sme spolu velmi priatelský vzťah a spolupracovali sme spolu aj mimo projektu. Bol vynikajúci muzikant, profesionál. Nikdy svoje vystúpenie nepodcenil a ja si strašne vážim, že prijal aj takúto malú úlohu. A to so cťou a hrdosťou...Určite vieťe o čom hovorím. Nehral sa na hviezdu aj keď ňou bol. Pamätám si jedno vystúpenie, keď po odspievaní piesne prišiel do zákulisia s prasknutou strunou zapichnutou v ruke. Pomaly si ju vytiahol, mnou prešli zimomriavky,  a vtedy som si uvedomil, že pieseň dospieval akoby nič, aj so strunou v ruke...Profik...A preto ho publikum milovalo.

Ešte na jednu vec si spomínam akoby to bolo včera. Smutná spomienka a stále živá. Bol som doma v Košiciach na večeri u rodičov a v tel. správach práve avizovali reportáž, že zomrel známy český spevák. Keď zaznelo meno Karel Zich, tak mi vypadol príbor z rúk a ani neviem prečo, hneď som mu volal...Uvedomil som si, čo robím a zložil som. Asi som chcel počuť, že to nie je pravda. Bohužial bola. Chcel som ísť aj na pohreb, ale nevyšlo to a to ma mrzí....

Na zaver chcem napisat len jedno. Dobrý ludia odchádzajú skoro. Karel bol dobrý človek a ovlivnil vela ludí. Rozdával radost, úsmev a krásnú hudbu. Taký život si zaslúží byť oslavovaný.