Pre potešenie

(Dievča ?)

Viete, že KAREL ZICH študuje na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe sociológiu a estetiku? Mnohé vedia, že sa venuje populárnej hudbe, ale nič viac, a to je naozaj škoda …

Od malička športoval. Tešilo ho prekonávať dosiahnuté výkony. Hrával hádzanú, plával, lyžoval, venoval sa gymnastike … V každom športe našiel trénera či cvičiteľa s vynikajúcimi charakterovými vlastnosťami, ktorý vedeli sklbiť kolektív, vytvoriť dobrú partiu. Úraz kolena mu zabránil v ďalšej športovej činnosti. Hudobné prostredie u nich doma ho podnietilo venovať sa hudbe. Osemročné hranie na klavíri mu umožnilo prenikať do tajov hudby. Pesničky Jaroslava Ježka v ňom vyvolali záujem o populárnu hudbu. Začiatkom šesťdesiatych rokov, tak ako mnohých iných, ho podmaňujú pesničky autorskej dvojice Šlitr – Suchý. „Fascinovalo ma nadšenie a profesionalita tejto dvojice. Všetky ich pesničky sa mi dodnes páčia. Boli pre nás nové, blízke tým, že aj o vážnych problémoch sa dá hovoriť netradične, aj s dávkou humoru, satiry. Nebola to módna vlna. K ich pesničkám sa vraciam stále, často ich texty po večeroch čítam ako poéziu.“

Beat sa stal vyznaním mladých i trošku starších. Aj on sa stal členom beatovej skupiny Framus, neskôr členom skupiny Spiritual kvintet. Diváci, poväčšine rovesníci, ho nepriamo, ba i priamo podnietili, aby na sebe pracoval – ako sólista. Bratia Štaidlovci (bývajú na tej istej ulici), vidiac jeho záujem, nadanie, mu sprostredkovali zaspievať si na menších koncertoch, vystupovať „inkognito“ pri nahrávaní hudby k filmom. Záujem o hudbu, o populárnu hudbu, sa zmenil na vášeň.

„Mám ciele, ako každý. Teraz dosť často premýšľam o budúcnosti. Zvažujem reálne šance na úspech i na „pád“. Nemám len jeden vzor. Popri vzťahu ku klasickej hudbe – Chopin, Schumann – obdivujem spevákov rôznych žánrov. Vážim si najmä tých, ktorí síce nefigurujú na prvých miestach v rebríčkoch popularity, ale dokážu vždy zaplniť hľadisko... Keď som bol vo Framuse, často som počúval Ray Charlesa, imponovalo nám to, čo spieval, i jeho prejav. Mohol by som menovať ďalších, napríklad spomedzi spevákov amerických ľudových piesní, končiac B. Dylanom a Harisonom z Beatles. O Waldemarovi Matuškovi som si už ako chlapec myslel, že to musí byť príjemný človek. Zapôsobilo na mňa prvé stretnutie s ním. Je naozaj fajn. Na Gottovi obdivujem jeho profesionalitu. U Neckářa zas vôľu, ba až drinu.“

Mnohí za spievaním vidia iba popularitu, a neraz iba peniaze...

„Úspech, to nie sú peniaze. I prehra je víťazstvo. Keď človek dokáže na sebe pracovať, to je úspech...“

Karel Zich je jedným z tých, ktorí si pesničky vyberajú. Radšej si počká na taký text, ktorý môže nadchnúť, tak ako jeho nadchýnali jeho rodičia, tréneri, cvičitelia, profesori hudby, jednoducho – dobrí ľudia. Niežeby bol bez problémov, ale tie vznikajú skôr z náročnosti k sebe samému. Voľného času má poskromne, a vtedy hrá na klavíri, na gitare, pokúša sa skladať, učí sa texty, študuje, jednoducho – pracuje na sebe. Pripravuje aj nové nahrávky na gramofónové platne, vystúpenia v rozhlase a televízii. Skúša to aj ako herec. Najväčšmi sa však usiluje byť podobný tým, ktorí doňho vštepili prísne a tvrdé zásady, s ktorými sa stretával, ktorí ho dokázali nadchnúť – pre myšlienku.

P. Kasalovský

Foto: F. Rajecký